Zmätok, ktorý nás prebúdza

Sedím si za počítačom a pozorujem. Vnímam čo sa vo svete za posledných pár rokov odohralo. Dostali sme sa do konzumného spôsobu života. Áno, naozaj.

Dnes to, čo si ľudia pred sto rokmi ani nepredstavovali a nemohli zároveň dovoliť. Ráno vstaneš, otvoríš chladničku a nájdeš tam potraviny, ktoré potrebuješ. Ale ak je prázdna, objednáš si jedlo, alebo ideš do obchodu. Dobrú chuť. Lenže, je to udržateľné?

Produkujeme neustále viac surovín, materiálov, čohokoľvek, čo ťa len napadne. Sme na nových produktoch závislí a každý rok chceme vlastniť niečo lepšie. Nové auto, telefón. Teraz prichádza na rad otázka, či stíhame vlastne recyklovať to staré, alebo nie.

Dotkli sa nás aj ceny produktov dennej spotreby. Citlivá téma, ktorá nás ovplyvňuje každý deň. Pred rokom si človek kúpil rožok za 0,05 € a teraz za 0,13 €. V podstate, za tú cenu si si mohol kúpiť nie 1 ale 2 kusy. A to je iba jeden z mnohých príkladov. Asi aj preto nastal zmätok vo svete peňazí, aby sme spozorneli a niečo urobili.

Ďalšia vec, ktorá ma prekvapila. Keď som počul že chcú otvoriť ďalšiu fabriku na výrobu áut s počtom desiatok tisíc kusov za rok, pýtam sa otázku: A na čo? Veď vo svete máme toľko áut, že až. Nedivme sa… Lenže je to tak nastavené. Produkovať furt niečo nové a predbiehať sa, kto má lepšie produkty.

Možno si stále myslíme, že máme všetkého dostatok a tak neriešime to, čo sa deje.

Viedol som rôzne debaty s ľuďmi, ktorí si prešli v živote pádmi na dno skrz ich chyby. Keby mohli vrátiť čas, reagovali by predtým úplne ináč. Keby vtedy mali také zmýšľanie, boli by na tom ešte lepšie. Našťastie však pochopili, že neustála práca na sebe samom je tou vhodnou voľbou. A to je to, čo si treba uvedomiť. Netreba čakať na ten moment, kedy o všetko prídeš. Radšej pracuj na novom vedomí konstantne a urob zmenu pre svet.

Osobne sa mi páči, keď ľudia nájdu riešenie ako využiť niečo staré a vytvoriť z toho niečo nové. Napríklad starý drevený nábytok z roku 1980, na ktorom sú praskliny, prach, diery, viete pekne zrenovovať a použiť aj teraz. Aj tadiaľto vedie cesta.

Kedysi dávno ľudia žili v komunitách. Spolupracovali, posúvali sa vpred a hľadali riešenia pre ich spoločnosť a svet okolo nich. Nemalo to, čo my dnes, ale vedeli s tým fungovať. A tam si myslím že aj ľudstvo pomalými krokmi smeruje. Je to len o tom, aby sme mali v komunitách skvelé vzťahy založené na úprimnostipokore. Stačí si v mieri sadnúť a pátrať. Nové komunitné bývania, recyklovateľné kvalitné materiály, voľné obnoviteľné zdroje.

PS: Len taká maličkosť, ktorú si uvedomujem pri cestovaní. V mnohých krajinách Európy pootočíte vodovodným kohútikom a máte pitnú vodu. Tou istou vodou sa sprchujeme aj splachujeme záchod. Lenže, v takej Ázii, tam si pitnú vodu vážia ináč. Musí sa kupovať v bareloch. Dalo by sa to aj u nás urobiť aspoň tak, že by voda v domácnosti bola rozdelená na pitnú a nepitnú. Nespotrebovávame tento svet až priveľmi? Aké môžu byť ďalšie spôsoby pre spoluprácu ľudí s prírodou, zvieratami? Ako nájsť udržateľný spôsob života?

Comments