Na mojej ceste som stratil mnohých priateľov

Na ceste za svojimi snami sa môže stať, že stratíte veľa priateľov, nedajbože aj členov rodiny. Prečo to vlastne píšem? Pretože sa to mnohokrát stalo aj mne. Som človek, ktorý si ide za svojimi snami a viem, aké je moje poslanie. 

Spomínam si, ako som po ukočení 1. ročníka na VŠ dostal možnosť práce v Dubline, Írsku ako čašník. Neváhal som a po úspešnom skúškovom som odcestoval. Čakali ma tu skoro 4 mesiace. Vedel som, že budem na všetko sám, všetko bude pre mňa nové a zároveň sa jedná o cudzie prostredie. Našťastie som býval u strýka, ktorý mi bol v danom období najbližšou rodinou. Ibaže, viete čo?

Príde mi to celkom divné, ale ani jeden priateľ sa mi neozval aspoň jedinou správou. Ako sa mám, čo robím, ako mi ide práca? – takéto správy som vôbec nevidel. Vážne nikto. Jediný, kto tak urobil, som bol ja. Písal som kamarátom ako sa majú, čo je u nich nové a pod. Vtedy mi to rvalo srdce a bol som sklamaný. 

Tým istým som si prechádzal aj keď som išiel do USA alebo Prahy sa vzdelávať, pracovať a posúvať vpred. Teraz ako píšem tieto riadky, uvedomujem si, že či to nie je preto, že sa priatelia neozývali z dôvodu, že mi buď závideli, alebo si mysleli že mi na nich nezáleží. Obe odpovede môžu byť správne, kto vie. 

Na ceste za svojimi snami mnohé obetujete. Majte však na pamäti, že sa stanete silnejšími.

Preto si treba hneď teraz položiť otázku, či chcete niečo také podstúpiť? Osobne, podstúpil by som to znova, pretože za posledných 10 rokov som spravil obrovský posun vpred. Tí, čo ma poznajú, a ľudia, s ktorými som stále v kontakte, to vedia. Zároveň som zároveň aj mnoho skvelých skúseností. Prišli mi do cesty tí správni ľudia. Začali sme spoločne rásť a to mi napríklad moje okolie priateľov, ktorých som mal, nedodávalo. To je to, o čo tu beží. 

Keď je človek pripravený, prídu mu do cesty tí správni ľudia a spoločne dosiahnu aj nemožné.

Netreba sa báť tejto životnej zmeny. Treba iba vnímať svoje sny a ciele a ísť jednoducho vpred, samozrejme s pokorou. Ak sa niekto k tebe chce pridať, alebo od teba učiť, tak prečo by nie? Dvere sú otvorené. 

Môže sa však stať, že veľakrát budeš sám. Pokiaľ máš vlastný projekt a nepracuješ s ďalšími kolegami na nejakom projekte. Treba si len uvedomiť, že je to predsa paráda, veď ty na niečom pracuješ, čo má pre druhých ľudí obrovský zmysel, no nie? 

Preto, ak máš pocit, že si chceš plniť svoje sny, chceš zmenu vo svojom živote, ale bojíš sa, že prídeš o priateľov, rodinu, chápem to…, ale treba si uvedomiť, že ak ťa tvoje srdce volá podstúpiť toto riziko s cieľom veľkého zisku, tak prečo nie? 

PS: Máš na to. Ja v teba verím. Nezáleží na veku ani na skúsenostiach. Všetkému sa dá dnes naučiť. Mnoho kvalitných informácii je na internete zdarma. Stačí sa len rozhodnúť. Tak čo, ako sa rozhodneš? Vystúpiš z radu alebo budeš dokonca života sedieť a smrkať do vreckovky?